Týždeň so svätými

Od 22.10. do 29.10. 2017

22. október: Ján Pavol II.

Karol Wojtyla sa narodil 18. mája 1920. Meno dostal po otcovi. Jeho matka mu zomrela v období, keď sa pripravoval na sviatosť prvého svätého prijímania. V jeho rodných Wadoviciach ho kamaráti volali Lolek. Medzi jeho najbližších priateľov patril aj syn predstaveného židovskej obce, o ktorom sa Ján Pavol II. vyjadril, že patria jednému Bohu. 
12 rokov po matkinej smrti, teda 22.decembra 1932, mu zomrel aj sotva 30-ročný brat na šarlach. 
Lolek slúžil mnoho rokov ako miništrant a v škole sa prejavilo jeho veľké dramatické nadanie. Preto sa rozhodol študovať literatúru. Vtedajší krakovský arcibiskup, knieža Sapieha, v ňom však videl budúceho kňaza.
Čoskoro na to Karol Wojtyla odišiel do Krakova študovať na univerzite, kde prežil prvé roky vojny.
Dňa 18. februára 1941 mu zomrel otec, keď Karol Wojtyla už bol rozhodnutý prejsť na štúdium teológie. Medzitým však stále zostáva členom rapsodického divadla, ktoré v Krakove založili študenti. Ako kňaz okolo seba zhromaždil skupinu veriacich, s ktorými trávil voľné chvíle. Začali sa nazývať „Rodzinka“ Wujeka Karola. 
23. júla 1951 zomrel knieža Sapieha, ktorý podporoval Karola Wojtylu v jeho štúdiu teológie. Karol Wojtyla mal čoskoro zaujať Sapiehovo miesto a dňa 6. augusta 1958 sa stal krakovským biskupom. Medzi rokmi 1962-1978 navštevoval Vatikán, kde sa zúčastňoval na II. Vatikánskom koncile. Tu stretol aj svetoznámeho kapucína, pátra Pia, známeho najmä svojimi stigmami. Páter Pio predpovedal, že Karol Wojtyla sa stane pápežom. Karol Wojtyla sa čoskoro na to stal kardinálom. 
26. augusta 1978 sa stal pápežom Albin Luciani, ktorý prijal meno Ján Pavol I. No približne po 1 mesiaci sa jeho pontifikát ukončil náhlou smrťou. Medzi kandidátmi na nového pápeža bol aj Karol Wojtyla, ktorý sa ním dňa 16. októbra 1978 stal.
Ján Pavol II. bol jedným z najvýznamnejších pápežov v histórii. Napriek tomu, že za celý pontifikát nevyhlásil ani jednu dogmu, prispel k mnohým malým, či väčším zmenám v Cirkvi, ako napríklad zavedenie ruženca svetla. Navštívil mnoho krajín sveta, prečo si vyslúžil prezývku „lietajúci Peter“. Prispel k upevneniu medzinárodného mieru, zrušeniu totalitného režimu vo východnej Európe, a takisto sa stretal s významnými predstaviteľmi iných náboženstiev a priateľsky s nimi diskutoval. Dňa 11. mája 1981 sa stal známy atentát, ktorý zanechal na pápežovi trvalé následky.
Ján Pavol II. nás opustil 2.apríla 2005. No vo večnosti ho iste čaká lepší život v blízkosti Boha.

 

 

23. október: Sv. Ján Kapistránsky

Putujúci kazateľ, spovedník, rádový reformátor, nazývaný apoštol Európy a tvorca mierových dohôd sa narodil 24.6. 1386 v rodine šľachtica v Capestrane. Po štúdiách v Perugii sa zamestnal ako jurista v Neapoli. Jeho kariéra bola sľubná, ale predčasne ju ukončilo jeho zajatie a uvrhnutie do väzenia. Zmarilo to aj jeho zamýšľané manželstvo. Prežil vnútornú konverziu a vstúpil do kláštora minoritov v Perugii. Po vysviacke za kňaza sa v r. 1418 snažil o reformu kláštora. Jeho snahou bol návrat k pôvodnej regule sv. Františka. Spolu so sv. Bernardom Sienským bol najväčším kazateľom 15.storočia. Viac ako 40 rokov kázal v Európe a hlásaním evanjelia sa snažil zjednotiť národy. V časoch ohrozenia horlivo kázal a povzbudzoval kresťanské vojsko, aby s nasadením všetkých síl vzdorovalo tureckým dobyvačným plánom. Mal zásluhu na víťazstve kresťanských vojsk pri Belehrade v r.1456, keď dokázal strhnúť k víťazstvu vojsko Jána Huňadyho. Bola to záchrana Európy pred islamom. Zomrel 23.10 1456 v Iloku.

V ikonografii je zobrazený ako kazateľ s krížom a zástavou v ruke; v ruke drží hostiu s iniciálami JHS.

 

 

24.október: Sv. Anton Mária Claret, biskup

Narodil sa 23.12. 1807 v období napoleonských vojen. Mladosť prežíval v nepokojných rokoch poznačených vojnovými udalosťami. Túžil sa stať kňazom, no musel nastúpiť do práce a pomáhať otcovi zaistiť živobytie pre rodinu. Napriek tomu, že získal vysokú odbornosť v tkáčskom odbore, odmietol na prvý pohľad lákavú ponuku stať sa technickým riaditeľom veľkej tkáčskej továrne. Chcel splniť svoju veľkú túžbu stať sa kňazom. Vstúpil do kňazského seminára vo Vichy a v r. 1835 bol vysvätený za kňaza. Odišiel do Ríma a pracoval pre Kongregáciu pre šírenie viery. Vstúpil k jezuitom, ale po niekoľkých mesiacoch musel noviciát prerušiť kvôli chorobe. Generál jezuitov mu poradil, aby sa vrátil naspäť do Španielska, ale tam ho nikto nechcel prijať. Upadol do veľkej biedy, ale nevzdával sa. Stal sa potulným kazateľom. Veľmi rýchlo si získal ľud, ktorý si ho zamiloval. Mal však aj mnoho neprajníkov, preto ho biskup poslal na Kanárske ostrovy. V r. 1849 spolu s piatimi spoločníkmi založili Rehoľu nepoškvrneného Máriinho srdca, nazývanú aj klaretíni. Myslel si, že všetky jeho ciele sa splnili, preto ho veľmi prekvapilo vymenovanie za arcibiskupa v Santiago de Cuba. Jeho život nebol ani tu pokojný. Statkári ho považovali za revolucionára, autonomisti v ňom videli nepriateľa samostatnosti. Diecéza bola viac ako 40 rokov bez biskupa, čo sa prejavilo na jej stave. Preto začal diecézu vizitovať a reformovať.

Cestou na Prvý vatikánsky koncil zomrel v cisterciánskom kláštore Fontfroide vo Francúzsku 24.10. 1870. Jeho telesné pozostatky preniesli do mesta Vichy, kde sú uložené v tamojšej katedrále.

 

 

25.október: Sv. Chryzant a Dária, mučeníci

Podľa prastarých prameňov bol Chryzant (3.storočie) synom alexandrijského senátora Polemia. Odišiel do Ríma, kde spoznal kresťanov a po náležitej príprave sa stal aj on kresťanom. Otec sa ho snažil od jeho úmyslu odvrátiť. Použil na to všetky prostriedky vrátane ponúkania zmyselných rozkoší. Naviedol dievča menom Dária, aby ho zviedla. Všetka jej snaha však bola márna. Neskôr sa dala aj ona pokrstiť a vydala sa za Chryzanta. V manželstve sa zasvätili sľubom čistoty. Predviedli ich pred vladára Klaudia. Ich zanietenie pre vieru a jasná obhajoba kresťanstva priviedli aj Klaudia s celou rodinou do Cirkvi. Všetkých odsúdili na smrť. Chryzant bol mučený zvlášť krutým spôsobom. Zašili ho do kože z vola a vystavili horúcemu slnku. Nakoniec bol spolu s Dáriou kameňovaný, hodili ich do jamy a zaživa pochovali. Tradícia hovorí, že boli pochovaní na Saláriovej ceste a pápež Damas I. dal na ich hrob nápis. V 7. storočí bol k ich úcte postavený kostol a ich pozostatky sa dostali do opátstva Prum.

Sú patrónmi sudcov.

V ikonografii sú znázorňovaní ako mladí ľudia s palmou v ruke; Chryzant má kopiju a Dária knihu.

 

 

26.október: Sv. Evarist, pápež, mučeník

Podľa tradície pochádzal z Palestíny – z Betlehema, bol synom Júdu a gréckej národnosti. Rozdelil Rím na farnosti a tie dal do správy jednotlivým kňazom. Bol prvý, ktorý nariadil požehnávanie manželstiev kňazom. Jeho pontifikát sa prelína s vládou cisára Trajana. Už za cisára Nera boli kresťania obviňovaní z nepriateľstva voči Rímu, pohŕdali ich božstvami, čo sa pokladalo za zločin. Židia a pohania svorne rozhlasovali o kresťanoch tie najhoršie veci. Preto, ak niekoho označili za kresťana, označili ho za najhoršieho zločinca. Cisár Traján povedal miestodržiteľovi Plíniovi v Bytínii, že ich netreba vyhľadávať úradne; ak budú udaní a usvedčení, nech sú potrestaní. Tých, ktorí by dobrovoľne obetovali bohom, nech prepustia. Opäť bolo obnovené prenasledovanie, ktoré spôsobilo, že aj pápež Evarist zomiera ako mučeník.  Pochovali ho v hrobke vo Vatikáne. V rovnakom čase umiera aj sv. Ignác Antiochijský, sv. Nereus a Achileus.

 

 

 

27.október: Bl. Teodor Romža, biskup, mučeník

Narodil sa 14. apríla 1911 vo Velikom Byčkove na Ukrajine ako deviate dieťa chudobnej rodiny, bohatej iba na vieru a statočnosť. Rodičia, ktorých si všetci veľmi vážili, viedli deti k hlbokej nábožnosti. Teodor bol nadaný. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Chuste verejne prejavil svoje povolanie, ktoré v ňom zrelo už vyše dvoch rokov: rozhodol sa ísť za kňaza celibátnika napriek tomu, že jeho profesori mu radili dať sa na dráhu inžiniera alebo dôstojníka. V r. 1930 začal študovať v Ríme, kde býval v kolégiu Germanicum-Hungaricum spolu so seminaristami z rôznych krajín. Po štyroch rokoch sa presťahoval do ruského seminára, kde sa vzdelával vo východnom obrade a ruštine. Za kňaza ho 24. decembra 1936 vysvätil ruský biskup Alexander Evreinov. Ako novokňaz si Teodor Romža zvolil za heslo slová 116. žalmu „Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice”, ktoré odrážajú jeho odovzdanosť a zasvätenie sa Kristovi a jeho matke.

Po štúdiách sa vrátil domov, kde ho čakala povinná vojenská služba. Po nej začal spravovať dve farnosti v Berezove a Nižnej Bystrej. Stretol sa tu s veľkou náboženskou, ale aj hmotnou biedou. Aj keď túžil pokračovať v štúdiu, biskup Alexander Stojka ho koncom roka 1939 vymenoval za špirituála a profesora filozofie v seminári v Užhorode. Vojnové roky boli rušné aj pre Romžovu vlasť. Menili sa hranice aj meno krajiny. Za ťažkých pomerov si ho Božia prozreteľnosť pripravila za pastiera a nástupcu mukačevského biskupa Stojku, tesne pred príchodom sovietskych vojsk bol 24. septembra 1944 vymenovaný za biskupa. Mal iba tridsaťtri rokov a stal sa najmladším biskupom Katolíckej cirkvi. V októbri obsadili Podkarpatsko sovietske vojská. Slovensko stratilo Podkarpatskú Rus. Tá pripadla Ukrajine, a tak vlastne Sovietskemu zväzu. Sovietske vrchnosti najskôr začali lákať kňazov a veriacich, aby vystúpili z Cirkvi, neskôr zmenili taktiku na vyhrážky a zastrašovanie. Do Mukačeva bol poslaný pravoslávny biskup. Teodor Romža protestoval na úradných miestach, navštevoval farnosti a povzbudzoval ľudí. Kňazi a veriaci ostávali verní. Na sviatok Uspenia Presvätej Bohorodičky v r. 1946 sa na mukačevskú pútnickú horu zišlo vyše 50 000 veriacich. V očiach sovietskych vládcov bol Teodor Romža nepriateľom a tajná polícia dostala príkaz zlikvidovať ho. Biskup očakával mučeníctvo. Keďže vláda ho nemohla obžalovať z nijakej politickej viny a nechcela, aby ju svetová mienka obvinila z prenasledovania za vieru, zinscenovala dopravnú nehodu. Keď sa Teodor Romža 27. októbra 1947 vracal z posviacky kostola v Lávke, narazilo do ich auta vojenské auto. Zranenia členov posádky však neboli smrteľné, a tak ich najatí vrahovia začali mlátiť železnými tyčami. Prestali, až keď okolo prechádzala poštová dodávka a dopravila ťažko raneného biskupa i troch spolucestujúcich do nemocnice. Teodor Romža však neumieral, preto tajná polícia poslala agentku, ktorá mu, preoblečená za ošetrovateľku, v noci na 1. novembra 1947 podala smrtiacu injekciu. Jeho telo uložili v krypte pod katedrálou. Pri svojej návšteve Ukrajiny v dňoch 23. až 27. júna 2001 pápež Ján Pavol II. vyhlásil Teodora Romžu za blahoslaveného.

 

 

28.október: Sv. Šimon, apoštol

Sv. Písmo ho nazýva Horlivec (Sk 1,13) alebo Kánanejský (Mt 10, 4). O jeho živote a smrti nevieme veľa. Pravdepodobne patril ku skupine zelótov, ktorí horlili za zákon. Stal sa apoštolom. Jediné, čo vieme o jeho živote po zmŕtvychvstaní Krista je, že evanjelista Lukáš ho výslovne menuje v apoštolskom zbore, ktorý sa po Kristovom nanebovstúpení zúčastňuje na voľbe apoštola – náhradníka za zradcu Judáša. Západná tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Egypte a potom odišiel so sv. Júdom do Perzie, kde obidvaja podstúpili mučenícku smrť. Východná tradícia hovorí, že zomrel prirodzenou smrťou v Edese.

Je patrónom farbiarov, pracovníkov s kožou, tkáčov, drevorubačov a murárov.

Ikonografia ho zobrazuje ako muža s kyjom, pílou, kopijou, mečom, sekerou ako nástrojmi umučenia; niekedy má so sebou knihu a kríž. Najčastejšie je vyobrazený s apoštolom Júdom.

 

 

29. október: Sv. Júda, apoštol

Vo Sv. Písme máme o ňom viacero zmienok. V Evanjeliu sv. Matúša a Marka je uvádzaný ako Tadeáš; v Evanjeliu sv. Lukáša a v Skutkoch apoštolov ako Júda Jakubov.

Bol synom Alfeja a jeho manželky Márie. Apoštol Jakub Mladší bol jeho bratom. Výslovne sa o ňom zmieňuje sv. Ján pri opise Poslednej večere, keď Spasiteľ na otázku apoštola Júdu „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ odpovedá: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať...“. Podľa starých tradícií sa mu pripisuje list uvádzaný pod jeho menom – Júdov list. Bol neohrozený bojovník proti pohanským modlám a sektárom. Jeho úcta sa veľmi rozmohla v posledných storočiach hlavne vďaka deväťdňovým pobožnostiam k tomuto svätcovi ako ochrancovi a orodovníkovi v ťažkých životných situáciách. Tradícia hovorí, že spolu s apoštolom Šimonom hlásali evanjelium v Arménsku a v Perzii, kde nakoniec spoločne zomreli mučeníckou smrťou.

Je patrónom  v každej núdzi a v zúfalých situáciách.

V ikonografii je zobrazený s kyjom, kameňmi, halapartňou a knihou; s apoštolom Šimonom v scéne umučenia.